Montessori doma
Tipy a nápady pre vás a vaše deti

"Počujem, a zabudnem.

Uvidím, a zapamätám si.

Uchopím, a pochopím."

 
Úvod Kto sme Mária Montessori a „jej“ deti Knihy Linky Q&A Vaše postrehy
Zem
Čas

Sluch

Po zrakových vnemoch sú sluchové vnemy druhé najdlhšie uchovávané v pamäti. Spomeňte si, aj keď ste niekoho dlho nevideli a nepočuli, keď zrazu začujete jeho hlas, zaručene ho spoznáte. Sluchové podnety vnímame neustále, aj keď nechceme. Vnímajte spolu s dieťaťom rôzne zvuky okolo seba a snažte sa ich rozlišovať. Vnímajte rytmus – reči, dychu, hudby, vlaku, cesty autom, tikajúceho budíka. Vydávajte zvuky na rôznych hudobných i nehudobných nástrojoch, vyrábajte si ich sami, zvuky aj nástroje. Naučte dieťa vnímať harmóniu a disharmóniu, nemusí to byť len v hudbe, ale napr. aj v reči. Zatvorte si oči a vnímajte iba ušami. Počúvajte hlasy ľudského tela, nech si dieťa priloží ucho na rôzne miesta a počúva, čo všetko sa v tele deje. Pustite dieťaťu jeho obľúbenú rozprávku bez obrazu, ako ju bude vnímať. Rozprávajte sa s dieťaťom, aké pocity v ňom rôzne zvuky vyvolávajú, čo mu navodí príjemný pocit a čo naopak nepríjemný. Obklopujte sa príjemnými zvukmi, podporíte tak spokojnosť dieťaťa a pocit jeho bezpečia.

Čo počuješ?

·         Či ste doma alebo vonku, stíchnite na chvíľu a počúvajte zvuky okolo seba. Snažíme sa zistiť, čo to je.

·         Dajte do nepriehľadnej krabičky predmet z prírody alebo domácnosti. Poproste dieťa, aby  zatriaslo krabičkou a pokúsilo sa uhádnuť, čo v nej je schované.

·         Nahrajte si dva podobné zvuky, napr. dva domáce spotrebiče (mixér a vysávač), zvonček pri dverách a zvonenie na telefóne, hudobné nástroje, zvieratá, hračky a pod. Dieťa sa m pokúsiť zvuky identifikovať. Pre obmenu nahrávajte akékoľvek zvuky a nechajte dieťa, nech háda, čo to je. Môžu to byť hoci aj hlasy najbližšej rodiny.

Počúvajte ticho

Večer, ráno, v lese, pri rybníku, počúvajte ticho. Ako rozpráva ticho?

Hľadáme rovnaký zvuk

My sme si túto pomôcku vyrobili z kinder vajíčok. Dali sme do nich krupicu, kryštálový cukor, ryžu, pohanku, šošovicu a fazuľu. Hrajú sa s tým najmä kamaráti, ktorí k nám prídu na návštevu :)

Čo je to tam schované?

Pozbierajte doma zopár vecí, ktoré vydávajú zvuk. Schovajte ich pod deku, aby ich dieťa nevidelo.

Väčšie deti, ktoré už predmety poznajú, môžu rovno hádať, čo sa bude spod deky ozývať.

Pre menšie deti najskôr deku odokryte, rozozvučte po jednom všetky predmety, znova zakryte a až potom bude dieťa hádať, čo sa do spod deky ozýva.

Plnené balóniky

Toto bola u nás veľká zábava, aj keď to nakoniec skončilo ináč, ako bolo plánované. Cieľ bolo naplniť nafukovacie balóniky rôznymi „vecami“ – fazuľa, šošovica, ryža..., nafúknuť ho a počúvať, ako sa mení zvuk, keď sa balónik vyhadzuje do vzduchu alebo sa ním otáča. My sme ho nakoniec nechali nenafúknutý (zaviazaný) a mačkali sme ho v rukách – namiesto sluchového to bol príjemný hmatový zážitok :).

Povrázkový telefón

Vezmite dva plastové poháriky, na dne urobte dierku a prevlečte cez ne tenký dlhý povrázok tak, aby na každom konci povrázka bol pohárik. Napnite povrázok – nesmie sa ničoho dotýkať. Jeden má pohárik pri uchu a počúva, druhý o pohárika hovorí. Pozor na napnutie povrázka, inak to nebude fungovať.

 

Papierový zosilňovač

Vyrobte si z papiera kužeľovú trúbku, špic dajte k uchu a počúvajte, ako sa mu hlas zosilní. Vyskúšajte aj naopak – hovorte do trúbky.

Doznievanie zvukov

Počúvajte, ako rôzne zvuky doznievajú a ako rýchlo prestanú, keď ich rukou stlmíme – búchajte všeličím (rukou, varechou, lyžicou) do pohára, riadku, kovovej misky.

Odkiaľ ide zvuk?

Schovajte tikajúci budík (rádio, kuchynský časomer... ) niekam v izbe. Dieťa má zaviazané oči a hľadá budík iba podľa sluchu.

Obmena: dieťa so zaviazanými očami nasleduje rodiča, ktorý sa pohybuje a vyzváňa zvončekom. Keď prestane zvoniť zvonček, dieťa ukáže, kde sa rodič nachádza.

Vytlieskavame

Tlieskajte do rytmu pesničky alebo riekanky.

Hore, dole

Hrajte deťom na klavíri, xylofóne, flaute a pod. Keď budú tóny stúpať, deti budú „stúpať“ tiež (vyrovnávať sa do stoja). Keď budú tóny klesať, deti budú „klesať“ (zo stoja do čupnutia).

Pochod

Bubnujte na bubon alebo tlieskajte. Deti vymýšľajú rôzne štýly chôdze – kolená zdvíhať vysoko, pochod s vystretými nohami, dlhé kroky. Zrýchľujte / spomaľujte rytmus – deti musia tiež zrýchliť / spomaliť chôdzu.

Diskotéka

Púšťajte deťom rôzne typy hudby a tancujte s nimi – vážna hudba, valčík, polka, disco, ľudovka, rokenrol, pochod, ...

Hráme na hrebeni

Zábavka ešte z môjho detstva :). Zložte napoly hodvábny papier a prekryte ním zuby hrebeňa z oboch strán. Priložte k papieru vrchnú peru tak, aby papier zostal suchý a trúbte.

Rumba gule

Je to podobné ako plnené balóniky, len to dá viac práce, ale a efekt z toho je potom väčší. Na výrobu skôr pre väčšie deti, na používanie aj pre menšie.

Najskôr sa nafúkne balónik do veľkosti budúcej rumba gule. Potom sa bude oblepovať. Na to je potrebný novinový papier (nie lesklý z časopisov a letákov) a lepidlo na tapety.

Papier sa natrhá na prúžky asi 2-3 cm. Každý pásik sa namočí do lepidla a omotá sa okolo balónika. Balónik sa oblepí 2-3 vrstvami papiera a nechá sa dobre zaschnúť, 1-2 dni. Toto sa zopakuje ešte aspoň raz, lepšie 2x.

Keď je posledná vrstva suchá, balónik sa prepichne nožnicami (papier je už tvrdý, nepokazí sa) a vystrihne sa malý otvor. Do otvoru sa nasype niečo, čo bude v guli hrkať – ryža, piesok, fazuľa...

Potom sa do otvoru zasunie vrch z malej plastovej fľašky a polepí sa spolu s guľou rovnako ako predtým. Keď je rumba guľa suchá, pomaľuje sa a hotovo (konečne).

Poznámka: je celkom jednoduché robiť naraz dve tri gule s rôznym zvukom :)

Dažďová palica

Dažďová preto, lebo s ňou akýsi Indiáni zvykli privolávať dážď. Potrebujete valec z tvrdého kartónu (tubus na papiere), do ktorého dáte vnútro, cez ktoré budú prepadávať drobné predmety (fazuľa, ryža...). Vnútro môže byť urobené

·         buď z klinčekov zatlčených z vonka valca, okolo celého valca, po celej dĺžke; klinčeky majú mať dĺžku menej ako polomer, aby sa všetky pomestili

·         alebo z papiera: potrebuje 4 pruhy dlhé ako valec a široké ako priemer valca. Preložte ich na polovicu pozdĺž dlhej strany a zlepte k sebe do tvaru +. Pozdĺž dlhej strany nastrihajte ako hrebeň a vsuňte do valca.

Valec potom z jednej strany uzavrite, nasypte doňho, čo chcete, a uzavrite aj druhý koniec. Ozdobte valec a môžete hrkotať.

Zvuk v palici sa mení podľa toho, čo dáte dovnútra. Podarilo sa vám napodobniť dážď?

Hráme na fľašiach a pohároch

Naplňte sklenené fľaše (poháre) vodou tak, aby v každej fľaši (pohári) bolo iné množstvo vody. Keď sa po fľaši poklope lyžičkou, budú vydávať iný tón – najvyšší najprázdnejšia fľaša (= najviac vzduchu) najhlbší najplnšia fľaša (najmenej vzduchu). Podobne je to s pohármi, len po nich neklopeme, ale namočíme si prst do vody a potom s ním zľahka prejdeme po okraji tak, aby sa prst nepritlačil. Pre vysoké a hlboké tóny platí rovnaké pravidlo ako pri fľašiach.

Skúste zoradiť fľaše / poháre podľa výšky tónu so zaviazanými očami.

Domáci orchester

Použite všetko, čo nájdete na vylúdenie zvuku:

- na hlbokú krabičku natiahnite gumky (najlepšie rôzne hrubé a rôzne dlhé) a hrajte na nich

- fúkajte do fľašky

- hrkajte s fazuľou vo fľaši / plechovici

- trúbte do papierovej rúrky

- chyťte medzi zuby gumičku, napnite ju a brnkajte na nej

- pridržte plastové pravítko jedným koncom na stole, druhou rukou ho rozkmitajte

- búchajte niečím na niečo –

Niečo: varecha, ceruzka, pierko, štipec, hrebeň, lyžica, krieda, guma, papier

Na niečo: pokrievka, stôl, kniha, koberec, vankúš, vaňa...

Kombinujte dve rovnaké veci

aby si dieťa uvedomilo, že niektoré veci vydávajú silný zvuk, niektoré slabší a niektoré žiadny

- prišite malé zvončeky alebo rolničky na gumičku a dajte dieťaťu na zápästia / členky

- dvomi vareškami búchajte o seba a udávajte rytmus

Zručnejší už môžu zvuky vydávať do rytmy hudby.

Rebrík a bambusová zvonkohra

Ak máte doma šikovného ocka, prípadne si sami viete odrezať pár paličiek a prevŕtať si do nich dierky, táto aktivita je pre vás vhodná.

Na rebrík je treba napr. 5 paličiek rôzne dlhých, korkové zátky a povrázok. Na paličkách na oboch koncoch prevŕtajte dierky a pospájate ich do „rebríka“ od najdlhšej po najkratšiu tak, aby boli medzi nimi kolieska z korkových zátok (alebo korálky – aby boli paličky ďalej od seba). Na krátkej strane nechajte povrázok na uchopenie. Na rebrík udierajte kovovou lyžicou alebo druhou paličkou.

Bambusová zvonkohra je niečo podobné, s tým rozdielom, že paličky sú spojené iba na jednej strane, motúzik je niekde natiahnutý, napr. medzi dvoma stoličkami. Paličky sú opäť usporiadané od najdlhšej po najkratšiu.

Hracia varecha

Opäť pre šikovných ockov alebo mamy. Potrebujete drevenú varechu kovové vrchnáčiky ako z piva a klince. Kladivom prerazte cez stred každého vrchnáčika dieru. Na každý klinec navlečte 3-4 vrchnáky a hrot klinca zatlčte do varechy, nie veľmi hlboko, ako mohli vrchnáčiky pri trasení varechou „tancovať“.

Pesničky na xylofóne / klavíriku

Ak ste podobne hudobne hluchí ako ja a máte minimálne hudobné základy (moje končia pri siedmych tónoch základnej stupnice :), pomôže vám vo vzdelaní vašom a vášho dieťaťa knižka Obrázky hudby (Mladé letá). Pochopíte – vy aj dieťa – ako to je s tým rytmom, stupnicami, kde je čo na klavíri, čo je to štvrtinová nota a podobne.

Potom si zaobstarajte notové zápisy detských pesničiek. My máme doma CD od Márie Podhradskej a Riša Čanakyho a k ním sme kúpili aj knižku s notovými zápismi. Ostatné je už len vec tréningu. Na xylofóne (vlastne metalofóne, má kovové klávesy) máme označené noty, pesničky prepísané do „postupnosti písmen“ (=nôt) a hráme. Zatiaľ hlavne ja, Sonka iba búši.