Montessori doma
Tipy a nápady pre vás a vaše deti

"Počujem, a zabudnem.

Uvidím, a zapamätám si.

Uchopím, a pochopím."

 
Úvod Kto sme Mária Montessori a „jej“ deti Knihy Linky Q&A Vaše postrehy
Zem
Čas

Slnečná sústava

Našu slnečnú sústavu tvorí Slnko a všetko, čo okolo neho obieha:

  • 8 planét: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún

  • mesiace týchto planét (viac ako 150)

  • asteroidy v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom – a samozrejme aj všetky ostatné, ktoré vyleteli z tohto pásu

  • trpasličie planéty – Pluto, Ceres, Makemake, Eris a Haumea

  • Kuiperov pás – rodisko komét za Neptúnom

  • Oortov oblak – zdroj ďalších komét, ktorý siaha až na kraj slnečnej sústavy
    a kopec plynu a prachu všade medzi tým

Ak vám slová ako Kuiperov pás a Oortov oblak nič nehovoria, nič si z toho nerobte, čoskoro vám bude všetko jasné.

Vo vesmíre existujú aj iné podobné sústavy. Tým však už nehovoríme slnečná sústava. Slnečná je len tá naša, pretože hviezdu, okolo ktorej obiehame, sme si pomenovali Slnko.

Jednu spoločnú rodinku to všetko tvorí preto, lebo Slnko, pretože je obrovské, má tak veľkú príťažlivosť, že sa jej všetky tieto objekty podriaďujú a pekne okolo Slnka obiehajú. Tam, kde je už príťažlivosť Slnka taká malá, že nevie k Slnku nebeský objekt pripútať, končí aj naša slnečná sústava. Touto hranicou je vonkajší okraj Oortovho oblaku. A pretože je Slnko guľaté, aj jeho príťažlivosť vytvára okolo neho obrovskú  guľu. Jej priemer – a teda priemer našej slnečnej sústavy – je okolo 2 svetelných rokov.

Príťažlivosť Slnka je preto tak veľká, lebo Slnko predstavuje takmer 99 % hmoty v celej našej slnečnej sústave (98,86 %). Na ostatné objekty – planéty, mesiace, asteroidy a všetko ostatné – zostáva iba 1 %.  A čím je teleso väčšie, tým má väčšiu príťažlivosť.

Prečo ale napríklad planéty nespadnú na Slnko, tak ako padne lopta na zem, ale lietajú okolo neho? Je to preto lebo všetky objekty sa hýbu svojou vlastnou rýchlosťou,  a tá ich ženie preč od Slnka. Výsledkom tohto naťahovania je, že objekty si našli svoje miesto niekde na ceste od Slnka smerom do vonkajšieho vesmíru, tam, kde je gravitačná sila Slnka v rovnováhe s ich vlastnou silou, ktorou sa snažia odletieť.

Obraz o tom, ako vznikla slnečná sústava, si urobíte, keď si prečítate kapitolu o vzniku vesmíru a Zeme. Tak ako všetky ostatné sústavy, kde okolo hviezdy obiehajú planéty, aj tá naša vznikla z veľkého oblaku plynu a prachu približne pred 5 miliardami rokov. Vďaka gravitačnej sile sa oblak začal otáčať, podobne ako sa otáča voda keď vyteká z umývadla, a v jeho strede začala vznikať malá hviezda, budúce Slnko. Naberala na seba prach, najprv rástla a potom sa začala  scvrkávať. Ďalej od nej sa začali podobne formovať planéty, planétky, mesiace, kométy a asteroidy.

Slnko je vôbec najdôležitejšou osobou v príbehu našej slnečnej sústavy. Všetko sa točí okolo neho, doslova i obrazne. Dokonca aj veľkosť a zloženie planét závisia od Slnka. Napadlo vám niekedy, že je zvláštne, že prvé 4 planéty v našej slnečnej sústave sú malé a pevné a ďalšie 4 veľké a plynné? Deti to hneď zbadajú. Veru, aj za týmto sa schováva Slnko. Môže za to slnečný vietor.

Slnečný vietor nie je vietor, ako ho poznáme, keď sa hýbe vzduch. Sú to vlastne malé čiastočky hmoty (atómy), ktoré vylietavajú zo Slnka ako dôsledok jadrovej fúzie. Slnečný vietor začal prúdiť vtedy, keď sa v Slnku spustila jadrová fúzia a prúdi dodnes. V čase, keď sa tvorila slnečná sústava, zohral dôležitú úlohu. Čiastočky slnečného vetra vytláčali zvyšky prachu a plynu preč, ďalej od Slnka. To spôsobilo, že planéty bližšie k Slnku – prvé štyri – mali menej času na to, aby na seba nalepili okolitý prach a plyn. Vietor je tu silnejší ako ďalej, v oblasti veľkých planét, preto sa stavebný materiál planét aj rýchlejšie odvieval. Preto sú Merkúr, Venuša, Zem a Mars malé. Ale to nie je všetko. Slnečný vietor síce odvial malé ľahké čiastočky, ale tie ťažšie prvky zostávali. Z nich sa potom formovali prvé štyri planéty. Preto sú malé planéty pevné. Veľké planéty – Jupiter, Saturn, Urán a Neptún, oveľa ďalej od Slnka, tvorí najmä plyn a voda, preto im aj hovoríme plynní obri.

Kým sa ale dostaneme od malých planét k veľkým, čaká nás ešte stretnutie s asteroidmi, a to práve na rozmedzí medzi „malým“ a „veľkým“ svetom. V oblasti medzi Marsom a Jupiterom je ich také veľké množstvo, že celá oblasť dostala meno pás asteroidov. Asteroidy sú veľké kusy skaly, ktoré obiehajú okolo Slnka, podobne ako planéty. Sú ich tú milióny. Viac v kapitolke o asteroidoch a meteoritoch.

Za poslednou veľkou planétou – Neptúnom – však naša cesta slnečnou sústavou nekončí. Sila Slnka siaha ešte oveľa ďalej. Telesá, ktoré si žijú svoj život tam kdesi za Neptúnom, pomenovávame ako transneptúnske telesá (= za Neptúnom). Takým telesom je napríklad aj trpasličia planéta Pluto.

A dostali sme sa k prvému z dvoch úvodných podivných názvov – Kuiperov pás. Kuiperov pás je oblasť, ktorá sa rozprestiera za Neptúnom a je plná ďalších asteroidov a komét, ktoré obiehajú okolo Slnka po zhruba kruhovej obežnej dráhe. Nesiaha však až po kraj našej slnečnej sústavy. Je dosť široká, začína za Neptúnom, čo je 30 AU od Slnka a siaha do vzdialenosti približne 50 AU od Slnka (1 AU = stredná vzdialenosť Zem-Slnko). Je to plochý disk, domov miliónov objektov, ktoré na rozdiel od tých v páse asteroidov sú spravidla väčšie a chladnejšie, môžu mať priemer niekoľko tisícov kilometrov. Mnohé z komét tvorí zmrznutý plyn a prach. Z času načas niektorá kométa vyletí zo svojej obežnej dráhy a letí si slnečnou sústavou. Cestou k Slnku sa pomaly rozpúšťa, čím vzniká jej krásny chvost. Kométy, ktoré k nám prichádzajú z tejto oblasti, zvyknú byť periodické, to znamená, že sa zjavujú pravidelne.

No a ešte k tomu zvláštnemu menu. Kuiperov pás je pomenovaný po holandskom astronómovi Gerardovi Kuiperovi a je spojený s rokom 1951. Pár mesiacov predtým iný astronóm, Jan Oort, prišiel s tým, že na okraji našej slnečnej sústavy čosi existuje a to čosi vyzerá ako guľa, v ktorej strede je Slnko a je to domovom komét. Táto oblasť dostala meno Oortov oblak, pozri nižšie. Gerard Kuiper prišiel v roku 1951 s teóriou, že niektoré kométy pochádzajú z oblasti bližšej ako je Oortov oblak. Tú „oblasť bližšie ako Oortov oblak“ dnes voláme Kuiperov pás.


Gerard Kuiper

Cesta nás konečne zaviedla až na kraj našej slnečnej sústavy, hoci aj ten kraj je poriadne široký.  Správne hádate, je to Oortov oblak. Doteraz sme sa pohybovali vždy po obežnej dráhe, teda po akejsi rovine, v ktorej všetko obiehalo. Oortov oblak je však sférická oblasť, to znamená, že vytvára akúsi guľu okolo celej našej slnečnej sústavy. Medzi Kuiperovým pásom a Oortovým oblakom je poriadne veľká vzdialenosť. Kuiperov pás končí kdesi okolo 50 AU od Slnka, Oortov oblak začína niekde okolo 2000-5000 AU od Slnka a siaha do vzdialenosti 50.000-100.000 AU od Slnka. Čísla treba brať s rezervou, sú to všetko len odhady. Aj Oortov oblak je zatiaľ len hypotéza. Vysvetľujeme si ňou odkiaľ sa berú kométy, ktoré majú dlhé periódu a tie, ktoré priletia iba raz. Jan Oort, po ktorom je oblak pomenovaný, s tým prišiel v roku 1950. Kométy, ktoré pochádzajú z tohto kraja slnečnej sústavy, majú veľké zásoby plynu, ktorý môže z nich uniknúť, lebo sa predtým nikdy nedostali k blízkosti Slnka, ktoré kométu rozpúšťa a spôsobuje únik plynov. Preto „jednorázové“ kométy bývajú jasnejšie ako periodické.


Jan Oort


Oortov oblak

Za Oortovým oblakom sa slnečné vetry začínajú miešať s vetrami od iných hviezd. Tam sa končí naša slnečná sústava. Celej oblasti, kam slnečné vetry dosiahnu, sa hovorí heliosféra.

Na záver ešte dve poznámky:
Celá naša slnečná sústava sa otáča okolo stredu našej Galaxie. Jedna otočka jej zaberie okolo 230 miliónov rokov.

Pre dospelého samozrejmosť, pre dieťa však nie je, že žiadna iná planéta v našej slnečnej sústave, ani žiadna iná doposiaľ objavená, nie je podobná Zemi. Život vo forme, ako ho poznáme zo Zeme, sme zatiaľ na žiadnej inej planéte neobjavili.

Zopár zaujímavých linkov:

http://www.kidsastronomy.com/solar_system.htm - pohyb planét
http://solarsystem.nasa.gov/kids/index.cfm - slnečná sústava pre deti
http://solarsystem.nasa.gov/kids/solarsys_kids.cfm - slnečná sústava pre deti
http://solarsystem.nasa.gov/kids/kbos_kids.cfm - Kuiperov pás

http://www.ta3.sk/~akucera/apvv/apvv_dok/poster_slnecnasustava.pdf
http://www.ta3.sk/~akucera/apvv/apvv_dok/poster_mesiac.pdf

Pekné linky pre prácu s deťmi:

http://www.universetoday.com/37995/solar-system-projects-for-kids/
http://solarsystem.nasa.gov/multimedia/gallery.cfm?Category=People - obrázky vesmíru, čo nakreslili deti